- (* 30. apríl 1883, Praha – † 3. január 1923, Lipnice nad Sázavou)
- bol český spisovateľ, publicista a novinár
- Patrí do medzivojnovej literatúry
- narodil sa v Prahe v rodine stredoškolského profesora
- Pracoval ako bankový úradník
- toto povolanie neskôr opustil a venoval sa písaniu
- Žil bohémskym životom
- Počas vojny sa dostal do ruského zajatia
- prešiel k česko-slovenským légiám
- nakoniec vstúpil do Červenej armády
- Po návrate domov sa uchýlil do ústrania
-
DIELA:
- Poviedky a humoresky:
- -Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
- -Dobrý voják Švejk v zajetí
- -Povídky a humoresky z cest
- -Utrpení pana Tenkráta
- -Galerie karikatur
Jaroslav Hašek
- -Moje zpověď
Kabaretné scény a hry:
- -Větrný mlynář a jeho dcera
Posmrtne –
- -Smějeme se s J. Haškem I a II
- -Škola humoru
- -Malá zoologická zahrada
- -Dekameron humoru a satiry
- -Lidožroutská historie
- -Dědictví po panu Šafránkovi
- -Dobrodružství pana Tenkráta
TÉMA: Príbehy hlavného hrdinu Jozefa Švejka počas 1.svetovej vojny doplnené napohľad grotesknými historkami, ktoré pôsobia veľmi realisticky.
ÚTVAR: nedokončený román, členený na 4 diely
4 časti:
1. Zázemí
2. Na fronte
3. Slávny výprask
4. Pokračovanie slávneho výprasku
MIESTO DEJA: Rakúsko - Uhorsko
ČAS DEJA: obdobie 1. sv. vojny
IDEA: Nezmyselnosť vojny, satira na rakúsky militarizmus, celý režim, výsmech rakúskej monarchii, ponižovanie človeka
JAZYKOVÝ ŠTÝL: hovorový jazyk, slang, žargón
CHARAKTERISTIKA POSTÁV:
hl. postava: Jozef Švejk- menej inteligentný, dobrosrdečný, vtipný, naivný, jednoduchý
vedľajšie postavy: civilný strážnik Breitschneider, krčmár Palivec, kňaz Otto Katz sáper Vodička, plukovník Schroder, jednoročný dobrovoľník Marek, pani Mullerová- stará sa o Švejka, rozprávač autor a veľa ďalších postáv
OBSAH:
I.diel (V zázemí)
Dej románu je vložený do obdobia kedy bol spáchaný atentát na rakúskeho následníka Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve. Keď sa Švejk dozvedel o tejto udalosti, vybral sa do krčmi U Kalicha. Za stolom našiel sedieť strážnika Breitschneidera. Švejk sa s ním pustil do rozhovoru o situácii v Rakúsko – Uhorsku. Za tieto reči ho Breitschneider obvinil s niekoľkých trestných činov hlavne za výroky, ktorými mal zneuctiť cisára. Jedným takým výstižným výrokom za všetky bol výrok na otázku „ Kde je cisárov obraz ?“ On odpovedal: schoval som ho pretože „ naň srali muchy“. Za tieto a iné výroky bol Švejk predvolaný na výsluch. On priznal k týmto výrokom a preto bol poslaný na trestný súd a odtiaľ na psychiatriu. Tu ho vyhlásia za úradného blba s vrodeným kreténizmom. Po vypuknutí vojny Švejk dostáva povolávací rozkaz. Pre silnú reumu odchádza bojovať na invalidnom vozíku. Stáva sa národným hrdinom. Odvodová komisia ho považuje za simulanta a dávajú ho do nemocnice pre simulantov. Z nemocnice sa dostáva ku kňazovi Katz ktorý je veľký pijan stáva sa jeho sluhom. No on je hazardný hráč prehrá Švejka v kartách. Zo Švejka sála jeho dobrota a jednoduchosť.
II.diel (Na frontě)
Švejk cestuje vlakom do Českých Budejovíc za regimentom. Nechtiac zatiahol záchrannú brzdu kým ho na stanici vyšetrovali vlak odišiel. Nemal však peniaze na lístok a tak ide pešo ale opačným smerom. Dostane sa do dediny kde ho považujú za ruského špióna a vyšetrujú ho. V Písku sa všetko vysvetlí a Švejka odvedú naspäť k svojmu regimentu. Za oneskorený príchod ho nadporučík Lukáš poslal hneď do vezenia.
III.diel (Slavný výprask)
Švejk spolu s nadporučíkom Lukášom odchádza do vojny. Na front ich poslal chamtivý a hlavne rozzúrený plukovník, ktorému Švejk, pre nadporučíka Lukáša ukradol psa. Celú cestu naprieč Maďarskom Švejk strávil v štábnom vagóne. Už nie však ako sluha nadporučíka Lukáša, ale ako spojka roty. Bol povýšený na túto funkciu aj napriek tomu, že každý pokladal Švejka za úplného a neschopného idiota.
O hlúposti a neschopnosti prestárleho velenia armády hovorí i situácia na nádraží v Budapešti, kde čakalo na vojakov vo vlaku nemilé prekvapenie, keď namiesto sľúbeného jedla – uherského salámu, dostal každý z vojakov dve pohľadnice. Za takýchto podmienok sa Švejk spolu s vojskom dostal až na východné Slovensko, do miest, ktoré ešte pred nedávnom okupovali ruské vojská a po prudkých bojoch ho opustili. Tu sa vojaci na vlastné oči konečne presvedčili, aké hrôzy a utrpenie prináša zo sebou vojna.
I v týchto miestach sa prejavila hlúposť a neschopnosť armádneho velenia, ktoré nariadilo vystúpiť práporu z vlaku 150 km pred líniou fronty a ďalej ísť pešo. Aj keď trať bola už opravená a pokračovala ďalej.
IV.diel (Pokračování slavného výprasku)
Tato situácia však zapríčinila aj ďalšie Švejkove omyly, keď za pochodu našiel uniformu ruského vojaka a obliekol sa do nej, aby si ju vyskúšal. Stalo sa mu to takmer osudným, lebo práve vtedy ho chytila vojenská patrola. Táto, keď zistila, že hovorí po česky, okamžite ho predviedla pred veliteľstvo ako zbeha.
Práve tu sa Švejk presvedčil o spôsoboch vládnutia rakúskych vojenských veliteľov na okupovaných územiach, ich prístupoch k obyvateľstvu a zajatým nepriateľom. Život Švejkovi zachránil dôstojník, v ktorom zostala aspoň štipka ľudskosti a prístupu k plneniu vojenských povinností a jeho poprave zabránil, keď si preveril Švejkovu totožnosť a zabezpečil mu návrat späť k svojej jednotke. Vráti sa k svojej jednotke v tom najlepšom, keď dôstojníci poriadajú prasačie hody.