Srdce a cievna sustava
16.01.2012 19:51
Srdce-organ pracujuci ako cerpadlo
- zabezpecuje cirkulaciu krvi
- kazda polovica srdca je tvorena predsienou a komorou
- je ulozene vo vazivovom vaku-osrdcovniku, v strede medziplucia a jeho hrot smeruje dolava nadol
- priehradkou je rozdelene na pravu (odkysl.krv) a lavu stranu (okyslicena krv)
- pravu predsien oddeluje od komory trojcipa chlopna a lavu dvojcipa chlopna
- stenu srdca tvoria 3 vsrtvy :
- vonkajsia-osrdcie,
- stredna - srdcovy sval- myokard- vzrusiva a vodiva svalovina,
- vnutorna- vnutrosrdie-endokard-vystiela vn.dutiny a tvori cipovite chlopne
Prietok krvi srdcom :
- do PP priteká hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv z orgánov
- jej stiahnutím sa krv vypudzuje do PK z nej prúdi pľúcnica ( pľúcnicový kmeň )do pľúc kde sa krv okysličuje
- na začiatku pľúcnice je pólmesiačikovitá chlopňa
- z pľúc sa vracia okysličená krv 4 pľúcnymi žilami sa vracia do ĽP
- jej stiahnutím sa krv vypudí do ĽK z komory sa odvádza tepnou - srdcovinou do tela
- na jej začiatku ( aorty ) je pólmesiačikovitá chlopňa
- cievy vychádzajú zo srdca --> tepny
- do srdca vstupujú --> žily
- ľavou časťou preteká krv - okysličená
- pravou časťou preteká krv - odkysličená
-
práca srdca pozostáva z dvoch :
- sťah ---> systola ( krv sa vytláča do komôr )
- ochabnutie - diastola
- činnosť je riadená autonómnym nervovým systémom a vodivou svalovinou srdca tzv. prevodový systém srdca
- Jeho činnosť sa prejavuje ako :
- srdcové - zvuk vyvolaný vsťahom . . . . . a uzavretím cípovytých chlopní
- systolická - ozva a pólmesiačikovitá chlopňa - diastolická ozva
Tep
- vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu ( systole ) komory (môžeme ho nahmatať v tzv. tlakových bodoch zápästia a v krčnej jamke )
- zdravý človek - 70/min. ( fyz. námaha 200/min. )
- u žien je tepová frekvencia vyššia ako u mužov
- každým tepom sa do tela vytlačí 70ml. krvi
- minútový obeh srdca - je množstvo krvi ktoré je prečerpané
- za min. pretečie srdcom celý obejm krvi
- min. obeh srdca je ovplyvnený stavom organizmu a jeho fyz. záťažou
- Elektrickým prejavom srdcovej činnosti - sú prúdy , ktoré vznikajú činnosťou svalu
- dajú sa merať a zaznamenávať , vzniká elektrokardiogram - EKG
- používa sa pri vyšetrovaní činnosti srdca
- analýzou zaznamenaných krviniek bioprúdov možno zistiť stav srdca a určiť prípadné zmeny v jeho funkcií
- zákl. hodnoty merania srdcovej činnosti sú aj : krvný tlak
- krvný tlak : je to tlak v tepnách
- pri každej systole sa do srdcovnice dostáva množstvo krvi, ktoré nestačí okamžite odtieť do žíl
- steny aorty sa elasticky rozšíria a dôjde v nej prechodnému zvýšeniu tlaku , ktorý sa nazýva - tlakový pulz
- Systolický tlak - najvyššia hodnota tlaku dosiahnutá počas sťahu
- Diastolický tlak - najnižšia hodnota , na ktorú tlak klesne počas ochabnutia - diastoly
- tlak sa meria tonometrom ( na ramennej tepne )
Výživa srdca
- vyžaduje stály prísun kyslíka a živýn
- to zabezpečuje vlastný srdcový obeh tvorený vencovitými ( koronárnymi ) tepnami
- vystupujú z aorty hneď za pólmesiačikovitými chlopňami
Prúdenie krvi vlásočnicami a žilami
- Srdcovo - cievny systém tvorí sieť krvných ciev, ktorá rytmickym pumpovaním srdca neprestajne rozvádza krv do celého tela
- všetky funkcie krvi sa dejú vo vlásočniciach ( kapilárach ) krv nimi preteká pomaly a rovnomerne
- tu sa už rekticky neprejavujú zmeny tlaku v súvislosti s činnosťou srdca
- vlásočnice sa postupne spájajú a vytvárajú žilky ( venuly ) a žily ( vény )
- žily privádzajú krv do srdca
- líši sa od stavby tepien (artérií ) tým , že majú tenkú vrstvu svaloviny a nie sú také alestické ako tepny
- tlak v žilách je veľmi malý a znižuje sa až na 0.7 k Pa ( 5 torr ) a nestačil by na zabezpečenie návratu krvi do srdca
- na pohybe krvi v žilách sa preto podieľajú ďalšie faktory :
- svalová pumpa - pôsobí stláčaním žíl priečne pruhovanými - kostrovými svalmi
- dýchanie - počas násychu klesá vnútrohrudníkový tlak a krv je nasávaná do dutých žíl a pravej komory
- sacia sila srdca - vytláčanie krvi zo srdca do tepien uľahčuje odtok krvi zo žíl do srdca
Choroby srdca a cievnej sústavy
- srdcový infarkt (infarkt myokardu ) - upchá sa niektoré z vencovitých tepien a časť srdcového svalu za touto upchávkou zostáva bez kyslíka a výživy , začína odumierať
- na vzniku infarktu sa pdieľa : obezita , fajčenie , nedostatok pohybu, stres ale aj genetická predispozícia
- je častejsí u mužov ako u žien
- v dôsledku straty pružnosti siet ciev sa v starobe prirodzene zvyšuje aj systolický krvný tlak
- za chorobné sa považujú hodnoty systolického tlaku nad 20 kPa ( 160 torr )
- a diastolického tlaku nad 13,3 kPa ( 100 torr ) vtedy hovoríme o hypertenznom ochorení ( o vysokom krvnom tlaku )
- dôsledkom čoho dochádza k degeneratívnemu ochoreniu tepien - arterioskleróze
- najnebezpečnejšou je ateroskleróza , pri ktorej sa vytvárajú vo vnútornej vrstve steny ložiská s obsahom cholesterolu a tukových látok , ktoré zúžia, prípadne celkom upchajú cievu
- hlavným faktorom aterosklerózy je nesprávna výživa , obezita a cukrovka .