Elektromagnetické žiarenie

16.01.2012 20:16

 

Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe

elektromagnetického vlnenia. Elektromagnetické vlnenie alebo

elektromagnetická vlna je lokálne vzniknutá zmena

elektromagnetického poľa, periodický dej, pri ktorom dochádza k

priestorovej a časovej zmene vektora intenzity elektrického poľa a

súčasne vektora magnetickej indukcie.

 

Elektromagnetické žiarenie zahŕňa elektromagnetické spektrum:

gama žiarenie, röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie, viditeľné

žiarenie, infračervené žiarenie, mikrovlnné žiarenie a rádiové

žiarenie. Šíri sa vákuom, priesvitnými a priehľadnými látkami.

Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež rýchlosť svetla je 299

792, 458 m/s.

 

Kvantá elektromagnetického žiarenia sa nazývajú fotóny.

 

Elektromagnetickým žiarením sa zaoberá fyzikálny odbor

elektrodynamika, čo je pododbor elektromagnetizmu.

Infračerveným žiarením, viditeľným svetlom a ultrafialovým

žiarením sa zaoberá optika.

 

Infračervené žiarenie

 vlnové dĺžky sú väčšie ako pri viditeľnom

svetle.

Zdroje – všetky teplé telesá. Platia preň rovnaké zákony ako pre

svetlo. Nevidíme ho, pri dopade na naše telo ho vnímame ako

teplo. Prechádza menšími vrstvami skla a vody.

Použitie – ako zdroje tepla – infražiariče, fotografie v oblasti

infračerveného žiarenia, diaľkové ovládače, komunikačné

zameriavacie zariadenia.

 

 

 

Ultrafialové žiarenie

- vlnové dĺžky sú kratšie ako pri viditeľnom

svetle.

Zdroje – Slnko, výboje v ortuťových parách, oblúk pri zváraní.

Bežné sklo ho pohlcuje ale prepúšťa ho kremenné sklo.

Atmosféra ho silne pohlcuje. Má chemické účinky pôsobí na

fotografické filmy. Ničí baktérie a iné mikroorganizmy. V

primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri niektorých

ochoreniach, veľké dávky škodia.

Použitie – horské slnko – sterilizácia prostredia, primárny zdroj

žiarenia vo výbojkách.

 

Röntgenové žiarenie

Zdroj – röntgenka – vákuová trubica , ktorá obsahuje rozžeravenú

katódu z wolfrámového drôtu. Vyžiarené elektróny sú urýchlené

napätím medzi anódou a katódou. Elektrón, ktorý dopadne na

anódu je prudko zabrzdený. Vysiela žiarenie so spojitým spektrom.

Elektrón spotrebuje časť svojej energie na prevedenie niektorých

atómov z anódy do stavov s vyššou energiou. Pri prechode do

pôvodných alebo iných stavov vysielajú atómy žiarenie s čiarovým

spektrom.

Rôzne látky pohlcujú toto žiarenie v rozličnej miere, preto je

možné rozlíšiť kosti od svalov.

Použitie – v medicíne, defektoskopii – zisťovanie skrytých chýb.

 

Gama žiarenie

Zdroj – látky, v ktorých sa menia stavy jadier atómov. Zmeny

môžu byť samovoľné alebo spôsobené vonkajším zásahom.

Žiarenie má vlnové dĺžky menšie ako 1 nm, je veľmi prenikavé.

Použitie – v medicíne pri ožarovaní zhubných nádorov, v

defektoskopii.

 

Kozmické žiarenie

– je spôsobené prúdom častíc, ktoré dopadajú

na zem z vonkajšieho priestoru. Obsahuje najmä protóny a ľahšie

jadrá. Častice, ktoré prichádzajú zvonku sa v atmosfére zrážajú s

jadrami prvkov v atmosfére, vznikajú častice druhotného

kozmického žiarenia.